Tibetská národná vlajka je v dnešnej situácii symbolom boja za tibetskú nezávislosť a slobodu. Od roku 1959 je na území Čínskej ľudovej republiky, vrátane Tibetskej autonómnej oblasti, striktne zakázaná.

Vytvoril ju 13. dalajlama Thubten Ďamtsho (1876 – 1933) podľa vzoru tibetských armádnych vlajok používaných od 7. až do začiatku 20. storočia. V roku 1912 ju oficiálne vyhlásil za jednotnú a jedinú vlajku v celej krajine.

Vysvetlenie symboliky

• V strede sa týči obrovská hora pokrytá hrubou vrstvou snehu reprezentujúca krajinu Tibetu, široko-ďaleko známu ako Zem obklopenú snežnými horami.
• Cez tmavomodrú oblohu sa rozprestiera šesť červených lúčov, ktoré predstavujú pôvodných predkov Tibeťanov – šesť kmeňov zvaných Se, Mu, Dong, Tong, Du a Ra. Striedanie sa červených a modrých lúčov symbolizuje ochranu duchovného a svetského života červenými a čiernymi ochrannými božstvami.
• Do všetkých smerov žiariace slnko reprezentuje radosť zo slobody, duchovného aj materiálneho šťastia a blahobyt cítiacich bytostí v krajine Tibetu.
• Na svahoch hory hrdo stoja dva snežné levy s planúcimi hrivami nebojácnosti, ktoré reprezentujú zjednotenie duchovného a svetského života krajiny.
• Trblietajúci sa trojfarebný drahokam držaný levmi vo výške predstavuje nekonečnú úctu, ktorú má tibetský ľud voči trom najväčším klenotom (buddhistické objekty útočiska: Buddha, dharma a sangha).
• Dvojfarebný víriaci sa šperk držaný levmi na úrovni srdca symbolizuje, ako ľud ochraňuje a udržiava sebadisciplínu správneho morálneho života, ktorý je tvorený desiatimi cnostnými činmi a šestnástimi ľudskými spôsobmi správania sa.
• Žltý pás zdobiaci obvod vlajky reprezentuje rozširovanie a prekvitanie učení Buddhu, čistých ako zlato, vo všetkých smeroch a časoch.